FactNinja je nástroj na analýzu vizuálneho obsahu, ako sú plagáty, memy, screenshoty komunikácie na sociálnych sieťach, fotografie s textom, propagandistické materiály, politické reklamné kampane či iné typy digitálnych vizuálov. Po nahratí obrázka systém spustí sadu špecializovaných analýz, ktoré sa navzájom dopĺňajú a spoločne poskytujú komplexný pohľad na skúmaný obsah.
Každá analýza sa zameriava na iný aspekt grafického materiálu. Systém napríklad identifikuje text obsiahnutý v obrázku, vyhodnocuje, aké emócie, postoje či názory sa materiál snaží u publika vyvolať, rozpoznáva overiteľné tvrdenia vhodné na fact-checking, posudzuje pravdepodobnosť využitia generatívnej umelej inteligencie pri tvorbe obsahu, hodnotí dôveryhodnosť a potenciálne zavádzajúci charakter posolstva a detekuje prípadné manipulačné či persvazívne techniky. Súčasťou analýzy je aj odhaľovanie dostupných metadát, napríklad prostredníctvom EXIF analýzy, a posudzovanie možnej manipulácie s obrazom, napríklad na základe zmien v kompresii u JPG súborov.
Táto viacvrstvovosť je zámerná. Jednoduchý verdikt typu „pravda“ alebo „lož“ by mohol byť zavádzajúci: propaganda často pracuje s pravdivými výrokmi zasadenými do manipulatívneho rámca, zatiaľ čo aj poctivá komunikácia môže obsahovať nepresné či neobratné formulácie. Namiesto jednoznačného záveru preto ponúkame rozklad obsahu do jednotlivých vrstiev, ktoré si používateľ môže sám poskladať do vlastného úsudku.
Tento text vysvetľuje, ako naše nástroje fungujú vo vnútri: z akých vedeckých princípov vychádzajú, v čom sú ich silné stránky a kde ležia ich limity.
Čo sa stane, keď nahráte obrázok na analýzu
V okamihu, keď kliknete na Analyzovať, spustí systém na pozadí kaskádu samostatných úloh. Každá rieši jeden aspekt obrázka a beží nezávisle — zlyhanie jednej vrstvy zásadne neovplyvňuje ostatné. Ak napríklad technicky zlyhá rozpoznanie textu na veľmi štylizovanom meme, hlavná analýza aj emočný rozbor pokračujú. Celá kaskáda typicky trvá niekoľko desiatok sekúnd až niekoľko málo minút — záleží na zložitosti obrázka a vyťažení AI služieb. Pri čakaní vidíte živé indikátory toho, čo sa práve deje.
Asistenti a perspektívy analýzy
Keď si pri zadávaní analýzy vyberáte asistenta, nevyberáte primárne medzi rôznymi veľkými jazykovými modelmi (LLM), ale medzi rôznymi analytickými rolami a perspektívami. Každý asistent je definovaný odlišnou sadou inštrukcií, ktoré určujú jeho priority, spôsob interpretácie obsahu a aspekty, na ktoré sa pri analýze zameriava. Model predstavuje „motor“ analýzy, zatiaľ čo asistent určuje, akým spôsobom bude tento motor pri hodnotení obrázka využitý.
Východiskový asistent FactNinja ponúka vyvážený pohľad a prechádza kľúčové aspekty analýzy. Ďalší asistenti majú vlastné špecializácie a zameranie, ktoré sú popísané priamo v aplikácii pri ich výbere.
Rovnaký obrázok analyzovaný rôznymi asistentmi preto môže viesť k odlišným akcentom — a to je zámer, nie chyba. Jeden vizuálny materiál možno legitímne interpretovať z viacerých uhlov a jeho účinok sa môže výrazne líšiť podľa publika, kultúrneho kontextu alebo osobných postojov prijímateľa.
Napríklad čierny humor môže u jednej skupiny vyvolať pobavenie, radosť alebo pocit spolupatričnosti, zatiaľ čo u inej skupiny môže vyvolať hnev, odpor či rozhorčenie, najmä ak sympatizuje s osobou alebo skupinou, ktorú obrázok karikuje. Obe reakcie môžu byť legitímne a vypovedajú o tom, ako rôznorodo ľudia rovnaký obsah vnímajú. Takáto rozdielnosť interpretácií je prirodzenou súčasťou ľudskej komunikácie a sama o sebe nepredstavuje chybu v analýze.
Panel Visual Insights sumarizuje doterajšie pohľady na analyzovaný materiál, ale jeho hlavnou funkciou je vysvetliť, aké emócie, postoje a reakcie sa môže obsah snažiť u publika vyvolať. Nejde teda iba o súhrn predchádzajúcich analýz, ale o samostatnú interpretačnú vrstvu, ktorá pomáha pochopiť psychologický a komunikačný účinok vizuálu.
Táto časť vychádza z niekoľkých vedeckých modelov práce s emóciami a mediálnym pôsobením, ktoré podrobnejšie vysvetlíme ďalej v texte. Vďaka tomu možno rovnaký materiál nazerať nielen z hľadiska faktickej správnosti, ale aj z hľadiska toho, ako pôsobí na rôzne skupiny publika.
Ako FactNinja analyzuje grafické materiály
FactNinja pri analýze vizuálneho obsahu využíva niekoľko typov nástrojov umelej inteligencie. Základom sú multimodálne jazykové modely schopné pracovať s obrazom aj textom, aktuálne najmä modely GPT-5 a GPT-5-nano od OpenAI. Tieto modely dokážu čítať text v obrázku, popisovať vizuálne prvky, rozpoznávať vzťahy medzi nimi a interpretovať obsah v prirodzenom jazyku.
Ak napríklad systém analyzuje plagát s Leninom, nejde mu iba o rozpoznanie známej tváre. Model sleduje aj štýl grafiky, typografiu, farebnosť, kompozíciu, rétorické prvky a historické súvislosti. Môže tak identifikovať odkazy na sovietsky konštruktivizmus, propagandistický jazyk alebo vizuálne vzorce typické pre určité politické či ideologické materiály.
Súčasťou analýzy sú aj špecializované nástroje, napríklad Google Vision AI a nástroje Google Fact Check. Tie pomáhajú doplniť jazykovú interpretáciu o technické a kontextové informácie: môžu napríklad rozpoznávať objekty a text v obraze, dohľadávať výskyt podobného alebo rovnakého obrázka na internete, zisťovať, kedy a kde sa obrázok objavil, a overovať, či už nebol v minulosti vyhodnotený ako nepravdivý, zavádzajúci alebo súvisiaci s fake news.
Je však dôležité zdôrazniť, že AI „nevidí“ obrázok rovnako ako človek. Nemá vlastnú skúsenosť, intuíciu ani kultúrnu citlivosť v ľudskom zmysle. Pracuje s naučenými vzorcami a súvislosťami, ktoré si vytvorila počas trénovania na rozsiahlych súboroch textových a obrazových dát. Vďaka tomu dokáže rozpoznávať opakujúce sa vizuálne, jazykové a významové vzorce, ale nie je neomylná.
Niekedy môže systém prisúdiť obrázku význam, ktorý v ňom v skutočnosti nie je. Inokedy naopak prehliadne drobný detail, kultúrnu narážku, iróniu alebo lokálny kontext, ktorý ľudský pozorovateľ zachytí okamžite. Preto je nutné chápať výstup analýzy ako kvalifikovanú interpretáciu, nie ako definitívny verdikt.
⚠ Kľúčový princíp: FactNinja je analytický pomocník, nie sudca. Jeho výstupy majú slúžiť ako východiskový bod pre vlastné kritické premýšľanie. Práve preto kombinujeme viac analytických perspektív, vedecké modely a transparentnú metodiku: aby mal používateľ dostatok podkladov na vytvorenie vlastného informovaného úsudku.
Vedľa hlavnej textovej analýzy vracia FactNinja aj štruktúrovaný výstup kľúčových prvkov analyzovaného materiálu. Ten je dôležitý preto, že umožňuje s výsledkami ďalej pracovať: zobrazovať ich vo vizualizáciách, napríklad v grafoch, mapách alebo prehľadových diagramoch, filtrovať ich podľa kategórií a využívať ich na ďalšie analytické spracovanie.
Štruktúrované dáta zachytávajú niekoľko kľúčových vrstiev analýzy. Kľúčové témy predstavujú zoznam prvkov, ktoré systém v obrázku rozpoznal — od konkrétnych objektov a osôb cez vizuálne štýly až po abstraktné koncepty, ideologické rámce alebo komunikačné motívy.
Overiteľné tvrdenia sú konkrétne výroky, ktoré možno nezávisle overiť pomocou dostupných zdrojov. Každé tvrdenie môže byť označené statusom, napríklad ako pravdivé, čiastočne pravdivé, nepravdivé, zavádzajúce alebo neoveriteľné. Táto vrstva pomáha oddeliť faktickú rovinu posolstva od jeho emočného či rétorického pôsobenia.
Detekované logické klamy označujú argumentačné chyby alebo problematické spôsoby presviedčania, ktoré sa v materiáli môžu objavovať. Sú prepojené s naším slovníkom logických klamov, aby bolo možné jednotlivé techniky ľahko vysvetliť, porovnať a zasadiť do širšieho kontextu mediálnej gramotnosti.
Súčasťou štruktúrovaného výstupu je aj laické zhrnutie — krátke a zrozumiteľné vysvetlenie určené pre človeka, ktorý nepozná širší kontext analyzovaného materiálu. Jeho cieľom je rýchlo priblížiť, o čo v obrázku ide, aké posolstvo pravdepodobne predáva a prečo môže byť relevantné.
Visual Insights: mapovanie emočného pôsobenia
Visual Insights je jedna z hlavných funkcií FactNinji. Zaslúži si samostatné vysvetlenie, pretože nestojí len na voľnej interpretácii obrázka, ale vychádza z vedeckých modelov používaných v psychológii emócií a mediálnej analýze. Tieto modely pomáhajú opísať, aké emócie, postoje a reakcie sa môže vizuálny materiál snažiť u publika vyvolať.
K funkcii Visual Insights sa dostanete z každej analýzy cez tlačidlo Visual Insights, ktoré otvorí samostatnú stránku s emočným profilom analyzovaného materiálu.
🎯 Kľúčová zásada: Visual Insights nehovorí, čo osobne cítite vy. Popisuje, aký emočný účinok sa materiál pravdepodobne snaží vyvolať. Rovnaký plagát môže v jednom divákovi prebudiť hrdosť, zatiaľ čo v inom odpor alebo hnev. Analýza sa preto nezameriava na individuálnu reakciu konkrétneho človeka, ale na pravdepodobný komunikačný zámer a emočnú konštrukciu materiálu.
Plutchikovo koleso emócií
Jedným z modelov, z ktorých Visual Insights vychádza, je Plutchikovo koleso emócií. Americký psychológ Robert Plutchik predstavil v roku 1980 psychoevolučnú teóriu emócií, podľa ktorej emócie nie sú iba kultúrnymi konštruktmi, ale hlboko zakorenenými reakciami, ktoré sa vyvinuli ako súčasť ľudského prežitia.
Strach nás napríklad upozorňuje na nebezpečenstvo, hnev mobilizuje energiu na obranu alebo odpor, radosť podporuje sociálne väzby a dôvera umožňuje spoluprácu. Plutchik rozlíšil osem základných emócií, z ktorých sa podľa jeho modelu skladajú zložitejšie emočné stavy podobne, ako sa farby skladajú z niekoľkých základných odtieňov.
Tieto emócie usporiadal do kruhu: emócie, ktoré spolu susedia, majú k sebe významovo blízko, zatiaľ čo emócie umiestnené proti sebe tvoria protiklady. Tento model umožňuje lepšie opísať, či materiál pracuje napríklad so strachom, hnevom, odporom, dôverou, radosťou alebo ich kombináciami.
V aplikácii pri každej z ôsmich emócií uvádzame intenzitu na škále 0 až 100, podľa toho, ako silno materiál túto emóciu vyvoláva. V grafe Plutchikovho kolesa sa to zobrazuje ako „rozkvitnutý kvet" — čím dlhší okvetný lístok určitej farby, tým silnejší emočný apel daného typu. Heroizovaný portrét vodcu s vlajkou typicky vykazuje vysoké hodnoty radosti, dôvery a očakávania. Plagát varujúci pred nepriateľom zase silný strach, znechutenie a hnev (ako na ilustrácii vyššie).
Dyády — zložené emócie
Plutchikova teória pracuje aj s kombináciami základných emócií. Ak sa dve susedné emócie v jeho modeli prepoja, vznikajú takzvané dyády — zložené emočné stavy s vlastným významom.
Napríklad radosť spojená s dôverou vytvára lásku, strach spojený s prekvapením môže viesť k úžasu, smútok so znechutením vytvára ľútosť a hnev v kombinácii s očakávaním môže súvisieť s agresivitou.
Sekcia Dyády vo Visual Insights ukazuje, ktoré z týchto emočných kombinácií sú v analyzovanom materiáli najsilnejšie. Práve tieto zložené emócie často lepšie vystihujú komunikačný zámer než samotné základné emócie. Materiál totiž obvykle nepracuje len s jednou izolovanou emóciou, ale s ich kombináciou: napríklad so strachom a očakávaním, hnevom a znechutením alebo radosťou a dôverou.
Russellov model — valencia a aktivácia
Druhým vedeckým východiskom Visual Insights je Russellov model emócií, publikovaný rovnako v roku 1980. Americký psychológ James A. Russell navrhol, že emócie možno opísať pomocou dvoch základných rozmerov: valencia a aktivácia.
Valencia vyjadruje, či je emočné prežívanie skôr príjemné, alebo nepríjemné. Napríklad radosť, dôvera alebo nádej majú pozitívnu valenciu, zatiaľ čo strach, hnev alebo znechutenie majú valenciu negatívnu.
Aktivácia označuje mieru vnútorného vzrušenia alebo mobilizácie. Niektoré emócie sú pokojnejšie a tlmenejšie, napríklad smútok alebo dôvera. Iné sú vysoko aktivujúce — napríklad hnev, strach, panika alebo nadšenie. Tento rozmer je dôležitý najmä u propagandistických a politických materiálov, ktoré často neusilujú iba o odovzdanie informácie, ale o mobilizáciu publika k určitému postoju alebo konaniu.
Russellov model tak pomáha rozlíšiť nielen to, či materiál pôsobí pozitívne alebo negatívne, ale aj to, či diváka skôr upokojuje, alebo aktivizuje. Práve kombinácia valencie a aktivácie umožňuje lepšie pochopiť emočnú stratégiu analyzovaného vizuálu.
Napríklad vojnový plagát často mieri do oblasti nepríjemných a zároveň aktivujúcich emócií, teda do priestoru úzkosti, hnevu alebo mobilizácie. Plagát s heroizovaným vodcom môže naopak smerovať do oblasti pozitívnej aktivácie, napríklad k nadšeniu, hrdosti alebo radosti. Materiál zobrazujúci zničenú krajinu a hladujúce deti sa pravdepodobne posunie smerom k úzkosti, smútku, hnevu alebo bezmocnosti.
Plutchikova kruhová mapa a Russellova dvojrozmerná mapa sa navzájom dopĺňajú. Prvý model pomáha pomenovať konkrétne základné a zložené emócie, druhý ukazuje ich celkovú orientáciu podľa príjemnosti či nepríjemnosti a miery aktivácie. Spoločne tak poskytujú presnejší obraz emočnej stratégie analyzovaného vizuálu.
Úroveň manipulácie
Vedľa emočného rozboru vyhodnocuje Visual Insights aj celkovú úroveň manipulácie. Ide o syntetické hodnotenie, ktoré kombinuje niekoľko vrstiev analýzy: intenzitu vyvolávaných emócií, počet a typ použitých rétorických či manipulačných techník a celkovú silu presviedčacieho pôsobenia materiálu.
Štvorstupňový ukazovateľ manipulácie zobrazuje celkovú úroveň manipulačného pôsobenia. Šípka ukazuje, kam spadá aktuálna analýza. Vysoká hodnota neznamená automaticky, že materiál klame; ukazuje predovšetkým silu presviedčacieho aparátu.
Úroveň manipulácie preto nemeria pravdivosť obsahu. Meria intenzitu prostriedkov, ktorými sa materiál snaží ovplyvniť interpretáciu, emócie alebo reakciu publika.
OCR — ako získavame text z obrázkov?
Mnoho vizuálnych materiálov obsahuje podstatnú časť posolstva priamo v texte. Preto je jedným z prvých krokov analýzy jeho automatické rozpoznanie pomocou technológie OCR (Optical Character Recognition).
FactNinja využíva na rozpoznávanie textu multimodálne modely schopné súčasne pracovať s obrazom aj jazykom. Tieto systémy si poradia nielen so štandardným tlačovým písmom, ale aj so štylizovanou typografiou, rukopisnými prvkami, fotografovaným textom zhotoveným pod uhlom alebo textom zachyteným v nízkej kvalite, napríklad na mobilných screenshotoch.
Verbatim extrakcia
Základným princípom nášho OCR je vernosť pôvodnému zdroju. Text prepisujeme presne tak, ako sa v obrázku nachádza — bez opráv preklepov, bez dopĺňania chýbajúcich slov a bez jazykových úprav.
Ak je na plagáte použitý zastaraný pravopis, neobvyklá interpunkcia alebo dokonca tlačová chyba, zachová sa aj vo výstupe OCR. Tento prístup je zámerný. OCR vnímame predovšetkým ako spôsob dokumentácie zdroja, nie ako redakčný prepis.
Takéto detaily môžu byť dôležité napríklad pri datovaní materiálov, určovaní ich pôvodu alebo pri overovaní autenticity. Pre historikov, novinárov, výskumníkov aj fact-checkerov môžu zdanlivo drobné jazykové odchýlky predstavovať cenné vodítko.
Automatický preklad
Ak je rozpoznaný text v inom jazyku, než aký používate v rozhraní aplikácie, FactNinja môže zobraziť ako pôvodné znenie, tak jeho preklad.
Originálny text ponechávame vždy k dispozícii, pretože predstavuje primárny zdroj informácií a zachováva forenznú hodnotu materiálu. Preklad slúži ako pomocný nástroj na porozumenie obsahu a uľahčuje prácu používateľom, ktorí daný jazyk neovládajú.
Vďaka kombinácii OCR, detekcie jazyka a automatického prekladu možno analyzovať aj materiály pochádzajúce z odlišných jazykových a kultúrnych prostredí, bez nutnosti využívať externé prekladové nástroje.
AI detekcia — vytvorila obrázok umelá inteligencia?
S rastúcou dostupnosťou generatívnej umelej inteligencie je dôležité rozlišovať, či analyzovaný obraz pravdepodobne zachytáva skutočnú scénu, alebo či mohol byť vytvorený umelo. V kontexte propagandy, dezinformácií a politickej komunikácie ide o zásadnú informáciu: fotografia reálnej udalosti má inú dôkaznú hodnotu než obraz vygenerovaný umelou inteligenciou, aj keby na prvý pohľad pôsobili podobne.
K detekcii AI generovaného obsahu využívame externú službu Sightengine, ktorá vracia pravdepodobnosť, že bol obraz vytvorený alebo upravený pomocou generatívnej umelej inteligencie. Výsledok je uvádzaný v percentách a slúži ako orientačný indikátor, nie ako definitívny dôkaz.
Systém pri hodnotení sleduje typické znaky generatívnych modelov, napríklad neobvyklé obrazové artefakty, nepravidelnosti v štruktúre objektov, problematické detaily u tvárí, rúk, textu alebo pozadia a ďalšie vizuálne vzorce, ktoré sa u synteticky vytvorených obrazov objavujú častejšie než u bežných fotografií.
Je dôležité zdôrazniť, že AI detekcia nie je neomylná. Kvalitné generované obrázky môžu pôsobiť veľmi autenticky, zatiaľ čo reálne fotografie môžu kvôli kompresii, filtrom, úpravám alebo nízkej kvalite obsahovať znaky podobné AI artefaktom. Preto výsledok AI detekcie vždy chápeme ako jeden z kontextových signálov, ktorý je nutné čítať spoločne s ďalšími vrstvami analýzy.
Dôležité je vedieť, čo AI detekcia nedokáže. Foto-realistické generácie najnovších modelov občas preklznú s nízkou pravdepodobnosťou. Upravené reálne fotografie (Photoshop, deepfakes založené na reálnych záberoch) detekcia nemusí zachytiť. A celkovo platí, že 70% AI pravdepodobnosť neznamená „určite AI" — znamená to „AI signál je silný, ale ľudský úsudok je nutný". Skóre je nástroj na zameranie vašej pozornosti, nie automatický verdikt.
Viacjazyčnosť — analýza dostupná naprieč jazykmi
FactNinja podporuje šesť jazykov: češtinu, angličtinu, slovenčinu, poľštinu, nemčinu a španielčinu. Texty analýz a komentáre sa medzi týmito jazykmi automaticky prekladajú na pozadí. Ak autor vytvorí analýzu napríklad v češtine, systém ju automaticky sprístupní aj v ostatných podporovaných jazykoch.
Používatelia tak môžu čítať obsah v jazyku, ktorý zodpovedá ich nastaveniu alebo preferenciám. Česká analýza ruského propagandistického plagátu sa tým môže stať zrozumiteľnou aj pre anglické, slovenské, poľské, nemecké alebo španielske publikum, bez toho, aby autor musel vytvárať viac jazykových verzií ručne.
Limity nástroja — čo FactNinja nerobí
Aby bolo možné s výsledkami pracovať správne, je dôležité jasne povedať aj to, čo od FactNinji očakávať nemožno. Nekritická dôvera v AI nástroje môže viesť k zlým záverom. Správne nastavené očakávania z nich naopak robia užitočných analytických pomocníkov.
Nehodnotíme „pravdu" ako celok
FactNinja neukončuje analýzu jednoduchým verdiktom typu „pravda“ alebo „lož“. Vizuálny materiál môže obsahovať pravdivé tvrdenia zasadené do manipulatívneho rámca, nepravdivé tvrdenia podané neutrálnym tónom alebo symbolické posolstvá, u ktorých otázka pravdivosti nedáva jednoduchý zmysel.
Visual Insights popisujú emočné a presviedčacie pôsobenie materiálu. Augmented data pomáhajú identifikovať konkrétne overiteľné tvrdenia. Celkový úsudok však zostáva na používateľovi.
Nezachytíme všetko
AI systémy môžu chybovať. Niekedy prisúdia materiálu význam, ktorý v ňom nie je, inokedy prehliadnu dôležitý detail, kultúrnu narážku alebo lokálny kontext. Preto je vždy potrebný vlastný úsudok, porovnanie s ďalšími zdrojmi a pri dôležitých prípadoch aj konzultácia s odborníkmi.
FactNinja pomáha analýzu zrýchliť, sprehľadniť a štruktúrovať. Nenahrádza však ľudské kritické myslenie.
Nie sme náhrada za novinársku ani odbornú prácu
Analýza propagandistického alebo podozrivého vizuálu u FactNinji nekončí. Reverzné vyhľadávanie obrázkov môže pomôcť zistiť, odkiaľ materiál pochádza. Archívne databázy môžu ukázať, kedy sa obrázok prvýkrát objavil. Konzultácia s historikmi, regionálnymi expertmi alebo fact-checkermi môže doplniť kontext, ktorý AI sama nemusí poznať.
FactNinja je východiskový bod. Ďalšia práca zostáva ľudská.
Vedecké základy
FactNinja vychádza z niekoľkých overených teórií z oblasti psychológie emócií, mediálnych štúdií, rétoriky a analýzy propagandy.
Emócie a propaganda
Základom emočnej analýzy je okrem iného práca Roberta Plutchika, ktorý v roku 1980 formuloval psychoevolučnú teóriu emócií a model ôsmich základných emócií. Dôležitým východiskom je aj Russellov circumplex model emócií, ktorý opisuje emócie pomocou dvoch rozmerov: valencia a aktivácia. Na širšiu debatu o univerzálnych emóciách nadväzuje aj práca Paula Ekmana o základných emóciách naprieč kultúrami.
Rétorické a manipulačné techniky
Pri popise presviedčacích mechanizmov nadväzujeme na klasické práce z oblasti psychológie presviedčania a argumentácie. Robert B. Cialdini opísal princípy sociálneho vplyvu, ako sú autorita, reciprocita, sociálny dôkaz alebo vzácnosť. Steven A. McCornack formuloval teóriu informačnej manipulácie, ktorá ukazuje, že manipulovať možno nielen klamstvom, ale aj vynechaním, nejasnosťou alebo posunom relevance. Douglas Walton systematicky spracoval oblasť neformálnej logiky a argumentačných klamov.
Vizuálna propaganda a médiá
Pre analýzu propagandy nadväzujeme aj na klasické aj súčasné práce mediálnych štúdií. Jacques Ellul patrí medzi kľúčových autorov modernej teórie propagandy. Súčasnejší rámec ponúka napríklad práca Jowetta a O’Donnell, ktorí opisujú propagandu ako systematický pokus ovplyvňovať postoje, vnímanie a správanie publika.
Ako čítať analýzu kriticky — tri pravidlá
1. Visual Insights opisujú zámer, nie pravdu
Vysoká miera strachu, hnevu alebo úzkosti môže znamenať, že materiál pracuje s poplašným apelom. Taký apel ale môže byť oprávnený, napríklad ako varovanie pred skutočnou hrozbou, alebo zneužitý, ak vytvára umelú paniku. Visual Insights ukazujú emočnú stratégiu materiálu; správnu interpretáciu určuje až širší kontext.
2. Manipulácia nie je to isté čo lož
Vysoká úroveň manipulácie znamená, že materiál silne formuje interpretáciu, emócie alebo reakciu publika. Nemusí to však automaticky znamenať, že obsahuje nepravdu. Dobre pripravená verejne prospešná kampaň môže byť výrazne presviedčacia, a predsa fakticky správna. Naopak pokojne formulovaný text môže obsahovať nepravdivé tvrdenie.
Manipuláciu preto chápeme ako mieru presviedčacieho pôsobenia, nie ako automatické označenie niečoho zlého.
3. Viac perspektív vedie k lepšiemu úsudku
Jeden vizuálny materiál možno analyzovať z viacerých perspektív. Asistentské analýzy, Visual Insights, OCR, preklady, augmented data, detekcia AI obsahu alebo reverzné vyhľadávanie obrázkov tvoria jednotlivé vrstvy jednej širšej skladačky.
Žiadna z týchto vrstiev nie je konečným slovom. Zmyslom FactNinji je poskytnúť nástroje, transparentne opísať metodiku a ponúknuť vedecky podložené podklady. Finálna interpretácia zostáva na používateľovi.
— Tím FactNinja